Vitajte na Visit Omiš

Hrdá história

Hrdá história

Nie je veľa miest na svete, ktoré svoju históriu rátajú v tisícoch rokov, ale Omiš je jeden z nich!

Už v dobe staroveku, pred viac ako 2000 rokmi, ústie rieky Cetina bolo trvalo obývané, a historici sa domnievajú, že predchodca dnešného Omišu bola malá osada Oneum, ktorá sa nachádzala na úpätí veľkého kopca severne od mesta – Omišských Dinárov.

Časom si miestni obyvatelia začali stavať svoje domy stále bližšie k moru, a mali na to veľmi dobrý dôvod. Starí Omišania boli v skutočnosti piráti!

V priebehu 12. a 13.storočia boli omišskí piráti vládcami mora zo Splitu do Dubrovnika, a všetky lode, ktoré prechádzali okolo tohoto malého mestečka na ústi rieky Cetina, museli platiť daň za slobodnú plavbu, alebo riskovať bitku s neľútostnými pirátmi, z ktorej len máloktorí vyšli ako víťazi.

Omišania tak pod vedením slávnej šľachtickej rodiny Kačićových, takmer dve storočia ovládali veľkú časť Jadranu a útočili na obchodné lode bohatých miest ako je Split, Kotor, Dubrovnik a Benátky, dokonca aj na pápežské galeje, ktoré sa plavili po Jadrane do ďalekej Palestíny.

Časom boli piráti tak silní, že v roku 1221 pápež Honorie III., ktorý viedol proti Omišanom križiackú výpravu, v nej prehral, no necelých 60 rokov neskôr Benátčania, tiež na nariadenie pápeža, viedli proti pirátom z Cetiny druhú križiackú výpravu, tentokrát už s väčším úspechom.

Bola to jedna z mála porážok Omišanov v námorných bitkách, ale veľmi bolestivá. Kniežatá Kačići krátko po prehratej bitke s Benátčanmi ušli z mesta a ich moc je výrazne oslabená. Hoci aj naďalej podnikali pirátske výpravy, Omišania zdroje príjmov stále viac vyhľadávali v poľnohospodárstve a rybolove.

V pätnástom storočí Omišania oficiálne uznali vládu Benátskej republiky, a v tom čase sa  mesto stáva významnou správnou a vojenskou pevnosťou a je opásané veľkými hradbami.

Práve v čase Benátskej republiky Omiš získava charakteristické črty, ktoré ho zdobia aj dnes. Vzhľadom na to, že sa mesto rozvíjalo vnútri vysokých hradieb, stavitelia nemali k dispozícii priestor na výstavbu širokých tried a luxusných domov. Mestské ulice boli veľmi úzke a pretínali  ich iba početné námestia, na ktorých sa odvíjal verejný život v skorom novoveku.

Časom však mesto začalo byť jednoducho príliš veľké a preplnené, aby ho obmedzovali veľké hradby. Krátko po páde Benátskej republiky, začiatkom 19. storočia, mešťania sa rozhodli zbúrať starý múr, a ako jednu z mála spomienok na kamenného obra, ktorý ich stovky rokov bránil pred nepriateľom, dnes môžno vidieť iba bránu východnej časti mesta a vežu Turjun na ulici Fošal.

Po páde Benátskej republiky, Omiš začiatkom 19. storočia spadá pod vládu Rakúska, potom sa v roku 1807 spolu s celou Dalmáciou stáva súčasťou Napoleonovho Francúzska,  aby sa už v roku 1813 vrátil znova Rakúsku, pod ktorého vládou ostáva až do konca prvej svetovej vojny, v roku 1918.

Potom Omiš, rovnako ako aj väčšia časť Chorvátska, prechádza cez dve Juhoslávie, a v roku 1991 svoju pohnutú históriu uzatvára ako súčasť nezávislej a suverénnej Chorvátskej republiky.