Vitajte na Visit Omiš

Kultúrne a historické dedičstvo

Kultúrne a historické dedičstvo


MIRABELA

Ako trvalá spomienka na slávnu pirátsku minulosť, tesne nad starým mestom, bola postavená pevnosť Mirabela - jedna z najznámejších omišských pamiatok.

Starí piráti využívali Mirabelu ako rozhľadňu, z ktorej dohliadali na Bračský kanál, takže bohaté obchodné lode okolo Omišu nemohli preplávať bez povšimnutia. Samotná pevnosť bola postavená v 13. storočí, a zvlášť zaujímavé je, že jej vek bol určený vďaka starej byzantskej minci, ktorú vizionársky naladený pirát hodil do jej základov a tak budúcim generáciam uľahčil proces určenia veku tejto dôležitej pevnosti, ktorá v dejinách zažila mnohé bitky a vojny, a často sama zohrala kľúčovú úlohu v obrane mesta pred benátskymi strelnými zbraňami.

Aj keď po stáročia úspešne odolávala rôznym ľudským silám, ani Mirabela sa nemohla merať so silami prírody. Za veľkého nečasu v roku 1988, do vrcholu pevnosti udrel blesk, a skoro do základov ju zničil. Našťastie, oddaní reštaurátori zozberali všetko do posledného kúsku pevnosti a v dlhom prosece reštaurovania ju vrátili do pôvodnej podoby.

Mirabela je dnes jeden z najznámejších omišských symbolov, obzvlášť zaujímavá pre turistov je vďaka dostupnosti, ale aj jedinečnému pohľadu na celé mesto z vrcholu pevnosti. K Mirabele sa dostanete po schodoch, ktoré sa nachádzajú v blízkosti vchodu do najväčšieho kostola v starom meste, kostola sv. Mihovila, a vstup sa platí 20 kuna.

No, peniaze sú posledná vec, na ktorú budete myslieť, keď sa raz pred Vami ukážu červené strechy starého mesta a keď si stúpajúc na vrchol pevnosti uvedomíte, že kráčate po tých istých schodoch, po ktorých sa ponáhľali starí piráti k svojim rýchlym lodiam, keď z vrcholu pevnosti zočili benátske lode.


FORTICA

Ak trávite viac ako jeden deň v Omiši alebo okolí, krátky výlet na Forticu je niečo, čo si definitívne musíte dopriať. Z centra mesta po dobre označenej ceste k Fortice, dokonca aj tí s horšou kondíciou, dorazia za hodinu a ako odmena sa naskytne jeden z najkrajších pohľadov  v celej Dalmácii.

Akonáhle vkročíte do viac ako 500 rokov starej pevnosti, pochopíte, prečo starí Omišania nosili ťažké balvany na vrchol  hory. Z pevnosti sa ponúka jedinečný pohľad na ostrovy Brač, Hvar a Šoltu, kaňon rieky Cetina a značnú časť Poljica. Bez ohľadu na to, z ktorého smeru nepriateľ prichádzal, stráže z Fortici ho stále spozorovali dostatočne včas, aby upozornili svojich spoluobčanov na nebezpečenstvo.  Práve preto, táto pevnosť je jedným z dôvodov, prečo Omiš nebol porazený v celej jeho histórii.

Okrem toho, že bola Fortica rozhľadňa, slúžila starým  pirátom aj ako úkryt. V prípade bezprostredného nebezpečenstva, starí Omišania utekali zo svojich domov blízko pobrežia do bezpečia Fortici, a dokonca sa plánovalo, že ak sa nepriateľ bezprostredne priblíži, zrušia na mesto z vrcholu kamenné balvany. Našťastie, napriek mnohým bitkám, ktoré piráti viedli, tento plán sa nikdy neuskutočnil a mnohé omišské domy, ulice a námestia ostali zachované dodnes.

Existuje niekoľko trás, ktorými je možné dostať sa do pevnosti Fortica. Najľahšia a najčastejšie používaná trasa sa nachádza vo východnej časti mesta. Od továrne na výrobu cestoviny Prerada,  kľukatou cestou stúpajte do kopca, až kým na ľavej strane uvidíte tabuľu s nápisom Fortica. Od tej chvíle  Vás ešte čaká 15 minút  mierneho stúpania, a vstup do pevnosti sa platí 15 kuna. To je približne  jedna kuna za každé selfie, ktoré určite nafotíte  na vrchole pevnosti, kým sa pred Vami rozprestierajú početné dalmatínske ostrovy ;)


DOM ŠŤASTNÉHO ČLOVEKA (16. ST.)

Prechádzkou početnými omišskými úzkymi uličkami-kalami, takmer na každom kroku narazíte na nejaké zaujímavé námestie alebo dom. Jeden z nich je zvlášť miestnym obyvateľom milý a turistom zaujímavý. Koniec koncov, nie je vo svete veľa domov, ktoré majú oficiálne meno, a už vôbec nie tak zaujímavé ako tento omišský - "Dom šťastného človeka".

Meno dostal podľa nápisu, ktorý sa nachádza nad vchodovými dverami,  ktorého preklad z latinčiny hovorí: "Ďakujem Ti, Pane, že som bol na tomto svete" (GRATIAS AGO TIBI DNE QUIA FUI IN HOC MONDO). Predpokladá sa, že to bol dom právnika Ivana Primojevića, advokáta a veľvyslanca omišskej komúny v Benátkach.

Žiaľ,  dnes nevieme  veľa o pôvodnom majiteľovi tohoto prekrásneho renesančného domu, ale našťastie dom, v ktorom žil, po mnoho storočí je dobre zachovalý a aj dnes predstavuje najkrajší príklad klasickej dalmatínskej architektúry z benátskeho obdobia.

"Dom šťastného človeka " je postavený tak, aby  sa v prízemí  nachádzala pracovňa a obývacia izba, na prvom poschodí spálne, zatiaľ čo až na druhom a poslednom poschodí bola kuchyňa. Tento spôsom výstavby interiéru po mnohé roky  zavádzal historikov, kým nakoniec pochopili, prečo starí architekti interiér usporiadali na pohľad tak nepraktickým spôsobom.

V stredoveku, v skutočnosti mnohé omišské domy boli zničené požarmi a ako je známe, oheň sa obvykle môže nájsť v dome najčastejšie v kuchyni. Domy, ktoré mali kuchyne na nižších poschodiach, sú najčastejšie pri požiari premenené na prach. Časom starí Omišania pochopili, že "podvihnutím" kuchyne na vyššie poschodie, v prípade požiaru škody sú podstatne menšie a čoskoro sa tento spôsom výstavby v meste stal  štandardom.

"Dom šťastného človeka" je jeden z prvých v Omiši, ktoré boli postavené na tento, vo vtedajšej dobe, inovatívny spôsob. Kto vie, možno je práve to dôvod, pre ktorý bol jej majiteľ tak šťastný ;)


MOSTINA

Podvodná stena, ktorá mala tajnú chodbu prispôsobenú šírke a ponoru pirátskych lodí – sagitta a znamenala nepriechodnú bariéru a pascu pre lode útočníkov.


KOSTOL SV. PETRA (X. ST.)

Vzhľadom na zachovalosť a architektonické prvky,  významný je predstaviteľ starochorvátskej predrománskej sakrálnej architektúry , prvá zmienka o ňom je  v roku 1074, za vlády kráľa Slavca.


ILIRSKY SEMINÁR (r.1750)

Na troskách starého benediktínskeho a neskôr františkánskeho kláštora bol založený seminár kňazov, ktorí používali v bohoslužbách hlaholiku. Seminár, s prerušovaním bol aktívny do 1879 roku.


STARÝ OMIŠSKÝ CINTORÍN

Starý omišský cintorín s mauzóleom rodiny Bonitio - Drašković (1630) a kostolom Panny Márie Snežnej, ktorý bol postavený na základoch ranokresťanského kostola,  je unikátny vďaka typu hrobiek s vytesanými nápismi pod holým nebom. Na cintoríne sa nachádza šesť sarkofágov z rímskych čias s pôvodnými znakmi a nápismi, ako aj početné hrobky omišských rodín, z ktorých najstaršia je z roku 1515.
Tu je nájdená aj tabuľa kniežaťa Miroslava (XII st.)– náhrobný pomník písaný v bosančine, ktorý svedčí o slávnej šľachtickej rodine Kačić, známej po mnohých pirátskych kapitánoch, ktorí sa spomínajú v rade historických prameňov  z Ríma do Carihradu.


POLJIČKI TRG- POLICKÉ NÁMESTIE (ZAČ. 17. ST.)

Miesto hlavného trhu, obchodov s obilím a veľtrhov. Reprezentatívny vzhľad získava zač. 17. st., a upravený je v r.1811 počas regulácie brehu rieky. Stĺp  pre vlajku s erbom providura Molina (1671), zároveň slúžil na vyhlasovanie nariadení a verejné tresty menších priestupkov.


DOM CARALIPEO (ZAČ. 17. ST.)

Ranobaroková stavba, jedna z prvých rodinných domov postavených pri západnom mestskom múre. Príklad dvojpodlažného domu s elegantnými balkónmi, ktoré sú kvôli mestskému múru postavené vysoko na druhom poschodí. Tu sa nachádza pamätná tabuľa, ktorú Pavlovi Caralipeovi postavili Ivan Matulić a Ante Benković so spoluobčanmi v r. 1811, za zásluhy pri regulácii brehu rieky.


FARSKÝ KOSTOL SV. MICHALA (POČ. 17. ST.) SO ZVONICOU (ZAČ. 18. ST.)

Zjednocuje štylistické rysy gotiky, renesancie a raného baroka. Kostolom dominuje luxusný kamenný portál z dielne bračskej rodiny Bokanić, okenná ruža, socha sv. Michala a erb Omiša. Na stene nad bočným vchodom sa nachádzajú erby benátskych providurov. Nová zvonica je vystavaná podľa projektu benátskeho inžiniera Giovannia Battiste Camozzinia. Obsahuje cenné náboženské artefakty.


KOSTOL SV. DUCHA (r.1585)

Postavený bol na mieste gotického kostola, ktorý bol v roku 1585 od základov renovovaný. Nachádza sa pod omišským hradom, v ohnisku niekdajších správnych orgánov komúny (mestskej lodžie a matriky, v blízkosti paláca providúra.). Oltárny obraz „Zoslanie Ducha Svätého“, namaľoval Jacopo Palma Mlađi (zač. 17. st.).


KOSTOL SV. ROKA (16. ST.)

Kostol rovnomenného bratstva. Pre oltár s erbom šľachticov Kačićov, Francesco Negri namaľoval oltárny obraz „Madona s dieťaťom, sv. Rokom a Sebastianom“. Sv. Roko a Sebastian, sú ochráncovia od moru, ktorý opakovane ohrozoval mesto.


VÝCHODNÁ MESTSKÁ BRÁNA (16. ST.)

Brána (Porta terraferma) je súčasť dobre zachovalých východných mestských hradieb. Od nej oproti Západnej bráne na rieke, tiahne sa hlavná mestská ulica. Nápis nad bránou (1682) svedčí o jej výstavbe v čase benátskej nadvlády.


PJACA (15/16. ST.)

Hlavná ulica mesta, tiahne sa od Východnej brány („brány z vnútrozemia“) do veľkej Západnej brány („brána od rieky“). Jej spoločenskú úlohu od polovice 20. st. preberá Fošal – moderná mestská promenáda a dopravná cesta.


FOŠAL (2. POL. 19. ST.)

Moderná mestská promenáda a cesta vybudovaná v mieste obranného vodného kanálu (tal. fossa) a zničených južných mestských hradieb. Je dôkazom rozširovania mesta v dôsledku industrializácie a modernizácie dopravných ciest.


DOM FESTIVALU DALMATÍNSKYCH KLÁP OMIŠ (16. ST.)

Jednopodlažný dom s dodatočne postaveným renesančným monofóriom s erbom rodiny Tomadelli. Kvôli krížu v erbe sa podľa ľudovej tradície nazýva „Biskupovi dvori“- Biskupský palác. Na priečke pred vchodom nachádza sa erb rodiny Caralipeo-Despotović (16. st.).


VEŽA TURJUN (ZAČ. 17. ST.)

Uhol, kvadratná veža (Torre di terraferma), zachovaná po demolácii a adaptácii časti juhovýchodných mestských hradieb. Vedľa nej sa nachádzali „Záhradné brány“, ktoré viedli do polí a záhrad na piesočnom poloostrove Punta. Na fasáde veže sa zachovali benátske erby z rôznych období, zo zničených hradieb a paláca providura.


ERB OMIŠA (r. 1594.)

Erb Omiša postavený z bočnej strany dvojposchodového domu vybudovaného na mieste, kde v čase benátskej vlády bola mestská lóža a matrika. Vedľa neho je tabuľa so sloganom BONUM DE MERO BONO (Prichádzaj k nám z čistého dobra) a rokom 1594.


KLENBA ZO ZÁPADNEJ MESTSKEJ BRÁNY (r.1541)

Nápis na klenbe svedčí o výstavbe Západnej veľkej brány („vrata od rike“) a hradieb v čase providura Lorenza Minija. Zboku sa nachádza erb providura a erb Omiša.


KOSTOL SV. EUFÉMIE (5-6. ST.)

Pozostatky jednoloďového ranokresťanského kostola s polokružnou apsidou a  supseliou. Nedávno nájdené základy, vykopané v roku 2004, počas archologických výskumov, uvádzajú sa v písomných dokumentoch z r.1527.  Kostol bol posvätený kalcedónskej mučeníčke Eufémii, patrónke pravoslávia.


Congregation of the Sisters, Servants of Infant Jesus, Nazareth Convent